Vysvetlenie na úvod: Tento blog som napísala cca pred 5 rokmi, keď sme zdieľali kanceláriu s Luckou Pukalovičovou. Ale chcela by som si ho niekde odložiť "na pamiatku" (ideálne verejne, teda sem :)) Okrem toho, že Lucka je boží človek a spolupracovalo sa s ňou fantasticky, prichádzala aj s nápadmi, ktoré fantasticky len vyzerali :)
Začínam s detoxom.
8 týždňov nebudem jesť cukor. Ani nič, čo obsahuje cukor. Čiže neviem, čo vlastne budem jesť. Vie to Lucka. Aj ona začína s detoxom. Ona ma do toho vlastne namočila. Keď zdieľate kanceláriu s človekom, ktorý plánuje 8 týždňov nejesť cukor, nemôžete byť tá hyena, ktorá jej ho bude pred očami žrať. Ste lojálna. A tučná. Myšlienka kolegyne vám príde vhod.
Ráno vstávam s absolútnym odhodlaním. Nepostavím sa na váhu, výsledok chcem vidieť na tých hnusných rifliach, ktoré nielenže už ledva zapnem, ale každý krok mi hovorí, že tuky významne udreli aj na stehná. Už teraz sa cítim o niečo chudšia. Pozerám sa do zrkadla, a ozaj, bude to super! Tie hnusné rifle si nedám, hoci si myslím, že dnes by mi už mohli byť voľnejšie (racio predsa len funguje, aj keď len niekde v úzadí). Dám si všetko, čo mi je čo možno najviac voľné a v pozitívnej nálade do seba nalejem pol litra vody. Lebo veď to sa pri diétach má. Je 6.30, raňajky má priniesť Lucka.
Zabudla som sa opýtať, či môžem piť kávu. Keďže je 6.30, nejdem to zisťovať, vydržím. Lucka zvykne chodiť okolo 8.30.
7.00. Nalejem do seba ďalší pollitrák vody.
8.00. Idem skapať od hladu.
8.30 prichádza Lucka s raňajkami. Vraj môžem piť aj kávu. V priebehu hodiny teda pijem rovno dve. Raňajky paráda. Keby som mala zjesť lúčne kobylky, asi by som ich bez problémov dala, fakt som hladná.
10.00. Som presvedčená, že prvé kilo mám už dole. Opäť by som jedla. Mám smolu, dám si pestrec s ďalším pollitrákom vody. Doobedie celkom zbehlo. V práci je aj Luckin syn. Chcem ho podplatiť, nech mi predá čokoládovú tyčinku. Zasmeje sa. Zasmeje sa aj Lucka. Neviem, či som to myslela úplne ako fór...
12.00. Lucka chystá obed. Lečo. Toto je najlepšie lečo, aké som kedy jedla. Prepáč, mami.
Poobedie beží aj vďaka kvantu práce. Sme pod tlakom a pod detoxom. Super kombinácia, ani nevieš, že nežereš.
Vieš to až o 15.00. Vraj keď máš krízu, môžeš uhorku. Netreba mi dvakrát ponúkať, tlačím uhorku, zalievam ju kávou. Štvrtou.
Nasadíš slúchadlá, vrhneš sa do práce. A zrazu: 18.00. Večera! Tuniak. Lucka vraví, že keďže sme si neuvarili polievku, ako sme pôvodne plánovali, mám si dať tuniaka. Ale ak sa dá, bez chlebíka.
Nedá.
Natlačím tuniaka s kúskom chlebíka, paradajkami a paprikou. Neznášam papriku. Počkám si, aký silný hlad ma donúti myslieť si, že už mi chutí.
Domov prichádzam po 20.00. Jedla by som. Pijem. Najskôr pollitrák vody, potom piatu kávu.
23.00. Mám chuť pracovať. Mám chuť aj jesť. Mám dve možnosti: buď pôjdem spať, alebo si dám ešte jednu kávu.