Nedávno sa ma jeden šikovný mladý muž opýtal, ako som postupovala, keď som začínala a hľadala si klientov. Donútil ma zamyslieť sa, lebo niežeby to bolo až tak dávno, ale od tej doby sa toho toľko udialo, že sa mi zdá, že to bolo v minulom živote. Ja som sa neosamostatnila až tak úplne dobrovoľne. Môj prípad nepatrí medzi tie odvážne činy ľudí, ktorí majú stabilnú prácu a z rôznych dôvodov sa rozhodnú toto bezpečné zázemie opustiť. Ja som mala dlho pocit, že to zázemie mám bezpečné krát 2. Mala som dve práce (v ktorých som bola spokojná) - cez deň som robila grafiku a strihala videá pre jednu firmu a po nociach robila v takej menšej televízii. Aká je šanca, že naraz prídete o obe práce? 100%-tná. Obe firmy sa v priebehu pol roka rozhodli svoju činnosť ukončiť, čiže som ostala bez práce. V tom čase sa mi o nejakom finančnom vankúši ani nesnívalo - teda možno sa mi o ňom práveže iba snívalo, ale v mojom reálnom svete žiadny taký vankúš neexistoval. Musela som sa rozhodovať rýchlo, konať rýchlo a ja som bola, pravdaže, v totálnej panike. Čo ma nakoniec viedlo k tomu, že som sa nikde nezamestnala a rozhodla sa to skúsiť po vlastnej linke, na to si dnes už nespomínam. Proste som sa tak rozhodla, štandardne asi zaúradovala intuícia.
Prvé, čo som urobila bolo, že som to oznámila na sociálnych sieťach. Spravila som si návrh vlastného loga v troch verziách a nechala ľudí, nech hlasujú, ktoré mám používať a tak sa to dozvedeli aj tí, s ktorými som nebola v kontakte. Viac ako klientov som ale najskôr potrebovala portfólio. Prácami od bývalého zamestnávateľa som sa prezentovať nechcela, takže som kamarátom a známym robila veci zadarmo. Mnohí kamaráti z rôznych firiem sa ozvali, že chcú, aby som pre nich robila externe - to ma na začiatku zachránilo, ale s hypotékou na krku to stále nebolo veľmi veselé obdobie. Potrebovala som viac roboty. Otvorila som Profesiu, vyhľadala firmy, ktoré hľadali externých grafikov a posielala životopis a portfólio. Ja som ale neposielala životopis v pdfku, nedajboh vo Worde. Posielala som im ho vo forme videa. To celkom zafungovalo, na to začalo reagovať oveľa viac ľudí. A potom som si povedala, že prečo mám reagovať len na niečo, čo je v inzerátoch. Začala som svoju prácu ponúkať aj firmám, ktoré síce nikoho nehľadali, ale ktoré zaujímali mňa svojim obsahom (tak som napríklad prišla na konkurz do jedného rockového rádia, kde hľadali moderátorov - a napriek všetkej snahe vysvetliť, že ja neviem moderovať, že by som chcela robiť grafiku, mi to dali vyžrať a za ten mikrofón ma posadili :D) A dali mi robiť grafiku. Toto bol zásadný moment, lebo od tohto kontaktu sa potom ťahala nezastaviteľná reťaz ďalších - a dovolím si tvrdiť - gro mojich spoluprác, ktoré fungujú dodnes. Od tohto jedného jediného kontaktu, ktorý bol vlastne na začiatku jedno veľké nedorozumenie.
Neviem, či existuje zaručený návod, ako si vybudovať svoju klientelu. Píšem len o tom, čo som urobila ja. Ak to niekomu pomôže, budem rada. Ale čo viem s istotou - netreba sa nechať ničím znechutiť - lebo takých momentov na začiatku príde dosť. Od odmietnutia, neplatenia faktúr, po každodennú kritiku vašej práce. Nič z toho vás nesmie znechutiť natoľko, aby ste to zabalili skôr, ako je nutné. Mne trvalo asi 3 roky, kým som sa dostala do fázy, kde som si už s pokojným svedomím večer pri víne povedala: ďakujem, že tie firmy, z ktorých by som asi nikdy sama neodišla, skrachovali.