Problémy nemáme radi. Spôsobujú problémy. A my nechceme problémy. Ale je to naozaj problém, čo považujeme za problém? (teraz by ma všetci marketéri vymazali z vesmíru, lebo som začala naozaj nadpozemsky negatívne).
Problémy patria k životu. A teda aj k práci. Sem-tam dostanem mail: “Stanka, my máme problém s rozložením”… “Stanka, problém je v tom, že tie farby…”, “Stanka, tlačiar má problém, že…” Úprimne, kedysi som z takýchto mailov bola hysterická. Musíme “niečo riešiť”. A to je problém.
Hodila som si slovo “problém” do slovnika a našlo mi toto:
"Problém - ťažko riešiteľná al. dosiaľ nerozriešená sporná, otvorená, naliehavá otázka: nastoliť, nadhodiť, riešiť, rozlúšťiť."
Nesúhlasím so slovníkom.
Mám takú kolegyňu. Hanu. Priala by som vám každému takú Hanu do života. Až pri spolupráci s ňou som sa naučila, že každý problém vieme vyriešiť v kľude a s pokojom. Ak o ňom budeme hovoriť v kľude a s pokojom. Ak sa nebudeme prežívať a podceňovať. Ak ho budeme vedieť uznať, uvedomiť si, že nie sme dokonalí a správne ho odkomunikovať.
Niekedy nemusíme byť príčinou toho problému, “môžeme byť vovedení do omylu”, ale nie je nutné vždy vysvetľovať. Veď načo. Svoju profesionalitu častokrát ukážeme práve opačným prístupom. Že veci bez kriku len normálne napravíme. Bez ohľadu na to, kto pochybil. Bez toho, aby sme všetkým naokolo vysvetľovali a dokazovali, že sme mali pravdu.
V spolupráci nám vždy ide o jednu vec - aby spolupráca bola úspešná. A častokrát netreba vysvetľovať, ako sme sa k úspešnému cieľu dostali. Ak nám ide iba o ten úspech a nie aj o uznanie samého seba.