Neznášam ten pocit. Teda, asi neznášam skôr intenzitu, ako často ho mám. Nikdy neriešim, či ide o menší alebo väčší projekt, vždy chcem, aby to bolo dokonalé. A vždy viem, že by to mohlo byť lepšie. Dobré nestačí, chcem, aby to bolo výborné. Iste, často ľudia nepoznajú okolnosti, za ktorých veci vznikali - najčastejšie je to časový tlak a následne pripomienky a požiadavky klienta. Nie, nemôže všetko vždy vo finále vyzerať tak, ako by ste chceli, aby to vyzeralo. Nie, nemôžete si na to vyhradiť toľko času, koľko by to vyžadovalo, máte limitovaný čas a ak v tomto limitovanom čase nevymyslíte niečo dokonalé, budete sa s tým musieť zmieriť. Na výsledné dielo vplýva také množstvo faktorov, o ktorých viete len vy a klient, že nemáte šancu to bežnému pozorovateľovi vysvetliť. A ani nemáte dôvod.
Nemienim vysvetľovať. Hej, niekedy mi príde správa - "Keby tá farba bola taká", "Keby som to robil ja, dal by som iný font".... Ja viem. A tieto správy si vážim a chcem ich dostávať naďalej, lebo nad nimi rozmýšľam a niekedy si dokonca vyskúšam, ako by to vyzeralo v tej farbe a v tom fonte. A áno, častokrát uznám, že by to bolo lepšie. Ale nevysvetľujem, prečo som vyrobila niečo tak, ako som vyrobila. Nikoho to naozaj nezaujíma a ani by to nemal vedieť. Nerobím svoju robotu pre to, aby som ju vysvetľovala. Robím svoju robotu tak, ako ju cítim a aké mám možnosti (schopnosti, čas, požiadavky). A veľa, extrémne veľa o sebe pochybujem. Vždy, vždy sa dajú veci urobiť lepšie. Ale málokedy sa dajú zmeniť okolnosti.
Chcem len povedať - môže sa ti páčiť a môže sa ti nepáčiť. Ale nehodnoť, ako sa to malo urobiť. Lebo nevieš. Hodnoť len tvoj dojem z tej práce, to je cenné.